Ako ovplyvňuje menštruácia výkon žien?
Historicky vzaté, vo väčšine literatúry o fyziológii, respektíve vo všetkých oblastiach vedy, sa výskum takmer vždy sústredil na mužov.
Táto rodová zaujatosť sa vyskytovala vo viacerých miestach nielen pri skúmaní ľudí, ale aj pri zvieratách. (1-5)
Vedecky povedané, väčšina štúdií sa však stále zameriava na mužov a výskum ich športového výkonu, takže existuje oveľa menej dôkazov o tom, ako to je s fyziológiou žien pri cvičení a tréningu.
Vrcholový šport sa stáva rovnocennejším a ženy sa väčšiny disciplín zúčastňujú rovnako ako muži.
Konkrétne sa percentuálny podiel žien zúčastňujúcich sa na olympijských hrách zvýšil z 26% v Soule v roku 1988 na 45% v Riu de Janeiro v roku 2016.
Tokio 2021 predstavovalo najviac rodovo vyvážené hry v histórii s rovnakým počtom medailí dostupných pre mužov a ženy, podľa ktorých sa účasť žien na hrách zvýši na 49%. (6)
Je známe, že ženy sú schopné dosiahnuť ohromné atletické úspechy, všeobecne však musia vynaložiť väčšie úsilie pri dýchaní počas náročného intenzívneho cvičenia.
Menštruačný cyklus spôsobuje dôležité zmeny v hormónoch, ako sú estrogény alebo progesterón, ktoré nám umožňujú jednoducho rozlíšiť tri rôzne fázy: folikulárnu fázu (charakterizovanú nízkou hladinou estrogénov a progesterónu, ktorá začína menštruačným krvácaním), ovulačnú fázu (charakterizovanú vysokými hladinami estrogénov a nízkymi hladinami progesterónu) a luteálnou fázou (charakterizovanou vysokými hladinami estrogénov aj progesterónu) (pozri obrázok 1).
Aj keď variácie týchto hormónov prospievajú hlavne reprodukcii, je pravdepodobné, že ovplyvnia aj premenné súvisiace so športovým výkonom.
Ukázalo sa, že estrogény majú v skutočnosti anabolické účinky na kostrové svalstvo, zatiaľ čo progesterón má zjavne opačné účinky.(7)
Vplyv menštruačného cyklu na výkon
Je normálne, že existujú obavy z možných vplyvov menštruačného cyklu na športový výkon.
Čo nám však o tom môže povedať veda?
Na zodpovedanie tejto otázky bol nedávno publikovaný systematický prehľad v prestížnom časopise Sports Medicine. (8)
Autori analyzovali štúdie zahŕňajúce dospelé ženy – eumenorrheické (tj. S normálnym menštruačným cyklom), ktoré nepoužívali antikoncepciu, a porovnávali účinky na športový výkon medzi skorou folikulárnou fázou a ostatnými fázami menštruačného cyklu.
Nakoniec autori našli 76 štúdií s týmito charakteristikami, ktoré zahŕňali viac ako tisíc účastníčok.
Pri všeobecnej metaanalýze týchto štúdií výsledky preukázali nevýznamné triviálne účinky (ES = -0,06) na výkonnosť počas včasnej folikulárnej fázy v porovnaní so zvyškom fáz, pričom sa našli štúdie, ktoré preukázali lepšiu výkonnosť v niektorých fázach a iné v ostatných fázach.
Okrem toho, našli podobné výsledky pri samostatnej analýze ukazovateľov sily a vytrvalosti.
Keďže táto metaanalýza nakoniec tvrdí, že nie je dostatok dôkazov na podporu významného účinku menštruačného cyklu na výkonnosť, bolo navrhnuté, že výkonnosť vo včasnej folikulárnej fáze môže byť ovplyvnená kvôli nízkym hladinám progesterónu a estrogénu v tejto fáze.
V skutočnosti kvôli potenciálnym výhodám estrogénov na svalovej úrovni (produkovanie anabolických účinkov a zvyšovanie antioxidačnej odpovede a stabilizácia membrán svalových vlákien, ktoré by mohli znižovať poškodenie svalov), by sa prínos pre výkon mohol potenciálne prejaviť počas neskorej folikulárnej a ovulačné fázy, keď sú hladiny progesterónu nízke.
Ako sme však doteraz čítali, dôkazy často nenasvedčujú k tomu, že by menštruačný cyklus mal vplyv na výkon.
Účinky antikoncepčných prostriedkov na výkon
Ak vezmeme do úvahy možný negatívny vplyv nízkych hladín estrogénu na výkon, ďalším faktorom, o ktorom je možné tvrdiť, že je pre športovkyne škodlivý, je perorálna antikoncepcia (predpísaná nielen ako antikoncepčné opatrenie, ale tiež na reguláciu menštruačného cyklu a na zmiernenie príznakov dysmenorey a menorágie) znižujú endogénnu produkciu estrogénov a progesterónu.
V tomto zmysle rovnaká výskumná skupina metaanalýzy uvedená vyššie zverejnila ďalšiu metaanalýzu v rovnakom časopise, ktorá hodnotila účinky antikoncepčných prostriedkov na výkon.(9)
Za týmto účelom zahŕňali štúdie porovnávajúce výkonnosť žien, ktoré užívali antikoncepciu, a žien, ktoré antikoncepciu neužívali.
Vo všeobecnosti nenašli žiadne významné rozdiely, a ak by aj našli, boli by to len triviálne rozdiely (v prospech žien, ktoré nepoužívali antikoncepciu).
Autori navyše analyzovali štúdie porovnávajúce rovnaké a tie isté účastníčky s antikoncepciou a bez (pretože ju prestali užívať a boli vo fáze, kedy nemuseli) a účinky boli opäť triviálne a nevýznamné.
Nakoniec sa autori pokúsili nájsť randomizované klinické štúdie porovnávajúce antikoncepciu a placebo a našli iba jednu štúdiu.
Je potrebné zdôrazniť, že v tejto štúdii súvisí užívanie antikoncepčných prostriedkov s horšou aeróbnou kapacitou (maximálna spotreba kyslíka) a nárastom kožných záhybov, avšak v iných ukazovateľoch sily, rýchlosti alebo vytrvalosti sa rozdiely nezistili.(10)
Záver
Ako vidíme, napriek potenciálnym účinkom zmien v hormónoch, ako sú estrogén a progesterón, počas menštruačného cyklu alebo pri užívaní antikoncepcie, súčasné dôkazy nepreukazujú žiadne významné účinky na výkon.
To neznamená, že by sa menštruačný cyklus nemal kontrolovať.
V skutočnosti to bude dôležité pre analýzu jeho pravidelnosti a pre identifikáciu potenciálne stresových situácií, ktoré ju ovplyvňujú.
Väčšina štúdií má tiež spoločnú heterogenitu pozorovanú u rôznych účastníkov.
Aj keď sa teda všeobecne neprejavili žiadne významné účinky, mala by sa uprednostniť individualizácia tréningu a súťaže, aby sa stimuly prispôsobili každému športovcovi podľa jeho podmienok v danom okamihu.
Čo určite stojí za zmienku je to, že štúdia z roku 2006 uvádza, že ženský hormón progesterón, o ktorom je známe, že stimuluje dýchanie, môže prispievať k zmenám dýchania odpozorovaným v rôznych obdobiach menštruačného cyklu.(12)
Všeobecne je známe, že na respiračné funkcie majú vplyv rôzne fázy menštruačného cyklu, ako aj bežný hormonálny a metabolický stres.(11)
Ako aktivovať hlboký stabilizačný systém a správne cvičiť core tela?
Zdroje
- Gargaglioni, Luciane H., Danuzia A. Marques, and Luis Gustavo A. Patrones. „Sex differences in breathing“ Comparative biochemistry and Physiology Part A: Molecular & Integrative Physiology (2019): 110543
- Holdcroft, Anita. „Gneder bias in reasearch: How does it affect evidence based medicine?“ (2007): 2-3.
- Wald, Chelsea, and Corinna Wu. „Of mice and women: the bias in animal models.“ (2010): 1571-1572
- Beery, Annaliese K., and Irving Zucker. „Sex bias in neuroscience and biomedical research.“ Neuroscience & Behavioral Reviews 35, no. 3 (2011): 565-572.
- Lui, Katherine A., and Natalie A.Dipietro Mager. „Women´s involvement in clinical trials: historical perspectove and future implications.“ Pharmacy practise (Granada) 14, no.1(2016): 0-0.
- The International Olympic Committee. Promotion of women in sport through time. https://www.olympic.org/women-in-sport/background. Accessed 3 Dec 2019
- Lowe DA, Baltgalvis KA, Greising SM. Mechanisms behind Estrogens’ Beneficial Effect on Muscle Strength in Females. Exerc Sport Sci Rev. 2010;38(2):61-67. doi:10.1097/JES.0b013e3181d496bc.Mechanisms
- McNulty KL, Elliott-Sale KJ, Dolan E, et al. The Effects of Menstrual Cycle Phase on Exercise Performance in Eumenorrheic Women: A Systematic Review and Meta-Analysis. Sport Med. 2020;50(10):1813-1827. doi:10.1007/s40279-020-01319-3
- Elliott-Sale KJ, McNulty KL, Ansdell P, et al. The Effects of Oral Contraceptives on Exercise Performance in Women: A Systematic Review and Meta-analysis. Sport Med. 2020;50(10):1785-1812. doi:10.1007/s40279-020-01317-5
- Lebrun CM, Petit MA, McKenzie DC, Taunton JE, Prior JC. Decreased maximal aerobic capacity with use of a triphasic oral contraceptive in highly active women: A randomised controlled trial. Br J Sports Med. 2003;37(4):315-320. doi:10.1136/bjsm.37.4.315
- LoMauro, Antonella, and Andrea Aliverti. „Sex differences in respiratory function.“ Breathe 14, no.2 (2018): 131-140.
- Slatkovska Lubomira, Dennis Jensen, Gregory AL Davies, and Larry A.Wolfe. „Phasic menstrual cycle effects on the control of breathing in healthy women.“ Respiratory physiology & neurobiology 154, no.3 (2006): 379-388
