Zranenie v športe je prirodzená vec a dá sa povedať, že je súčasťou cesty každého, či už profesionálneho alebo rekreačného športovca.
Ak vás niekedy zranenie vyradilo zo športovej činnosti, určite ste sa zaoberali myšlienkou, kedy je bezpečné a vhodné vrátiť sa k športovaniu.
Odpoveď na túto otázku nie je vždy jednoduchá, pretože každý športovec a každé zranenie sú jedinečné.
Príliš skorý návrat môže zvýšiť riziko opätovného zranenia alebo vzniku chronického problému, ktorý povedie k dlhšiemu vyradeniu. Príliš dlhé čakanie však môže viesť k zbytočnej destabilizácii.
Správne nastaveným tréningovým plánom je možné ovplyvniť mnoho, najmä svalových zranení. Pri športoch s jednostranným zaťažením, akými sú hokej, futbal či tenis, dostávame telo do jedno-tvarných pohybových stereotypov.
Ak potom vynecháme potrebné kompenzačné cvičenia a nedoprajeme telu dostatok regenerácie, prídu zranenia. V prípade, že príde k náhlemu úrazu (vyvrtnutie , zlomenina, ruptúra) a naše telo potrebuje na zotavenie dlhší oddych, je nesmierne dôležité dbať na správnu a dôkladnú rehabilitáciu, a znovu obnoviť pohybovú funkciu.
Tento čas individuálny a vplýva naň mnoho faktorov, ako napríklad vek, vážnosť zranenia či poškodenia tkaniva, kosti, šliach a svalov. Rovnako je veľmi dôležité vedieť, či sa nám v prípade svalového zranenie vracia opakovane alebo nie.
Ako príklad si uvedieme nášho športovca, ktorý u nás po zranení cvičil a rehabilitoval.
Ide o mladého hokejistu, ktorý hrá v žiackej kategórií. Utrpel zlomeninu pravého členku a následne si prešiel fázou chôdze s barlami. V tomto prípade bolo jasné, že po zrastení kosti nepoužívaný sval atrofoval (zmenšil sa a ochabol) kvôli sadre a nefunkčnosti.
Nižšie vo videu môžete vidieť nášho hokejistu počas prvej fyzio terapie s nami. Na videu je natočený spomalený záber skoku na vyvýšený schod (steper). Už na začiatku pohybu je vidieť, ako zranený pravý členok ovplyvňuje pohyb pri odraze zo zeme.
Následne dochádza k valgotizácií kolien (smerujú k sebe) a pri dopade znovu pozorujeme rovnaký problém.
Po viacerých terapiách sme zlepšili a zacielili cvičenia tak, aby pri odraze a dopade nedochádzalo k nesprávnemu nastaveniu kĺbom, a tým pozitívne ovplyvnili pohybový aparát.
VIDEO 1 – Spadnuté členky, pravé lýtko atrofované, valgozita kolien, pravá ruka decentrovaná, v nesprávnom postavení – zlý návyk z hokeja. Pri doskoku vidíme decentrované postavenie dolných končatín.
VIDEO 2 – Po niekoľkých terapiách vidíme, že postavenie chodidiel je v odrazovej činnosti v lepšom nastavení, upravená valgozita kolien, pravá ruka je v oveľa lepšej pozícii zo zlého návyku (po niekoľkých rokoch hrania hokeja, je zlý návyk stále viditeľný a je potrebný dlhší čas na odstránenie z jednostrannej záťaže) Zlepšenie doskoku na stepper.
Veľakrát sa v športe stáva, že športovci a niekedy ich rodičia chcú čo najrýchlejší návrat do tréningovej záťaže, pričom z dlhodobého hľadiska tak spravíme viac škody ako úžitku.
Preto je nesmierne dôležité spraviť diagnostiku pohybového aparátu a pozrieť sa na správne a nesprávne nastavenie kĺbov v prirodzenom pohybe a počas záťaže.
Ak by náš hokejista nepodstúpil rehabilitačný plán a nastúpil by na ľad s týmito zlými pohybový stereotypmi, je takmer isté, že z dlhodobého hľadiska mu nebude trpieť iba členkový kĺb a lýtkový sval, ale celé telo.
To vo výsledku môže priniesť ďalšie zranenia iných častí tela, ktoré sú úzko prepojené s nedostatočnou rehabilitáciou.
Kompenzovanie jednostrannej pohybovej aktivity v spojení so silovým tréningom môže ovplyvniť život športovca vo vysokej miere.
Veľakrát sa v kontaktnom športe nevieme vyhnúť úrazom, ale dokážeme zmeniť náš prístup ku kompenzovaniu tréningovej záťaže, zlepšiť regeneráciu a tým oddialiť svalové zranenia a nesprávne pohybové vzory.
Tisíc nesprávnych opakovaní pohybu dokáže mať pre telo z dlhodobého hľadiska deštruktívne následky .