Spôsobuje skorá špecializácia mladých športovcov syndróm vyhorenia?

Za posledných 15 rokov došlo k pozoruhodnému zvýšeniu skorej športovej špecializácie detí a mladých športovcov. (1) Ako súvisí syndróm vyhorenia u športovcov vo vzťahu ku skorej špecializácii?

Niektoré faktory, ktoré lepšie objasňujú zámery rodičov a športových trénerov podporovať zameranie sa len na jeden druh vybraného športu súvisia:

• s nádejou, že práve ich dieťa bude mať náskok pred ostatnými, ktorí sa danému športu nevenujú,
• s myšlienkou, že mladý športovec to bude mať neskôr ľahšie presadiť pri vstupe do vrcholového sveta športu,
• so získaním finančnej podpory alebo iných ekonomických výhod, ktoré môže mladý športovec získať,
• alebo aj s nevýznamnou prestížou, že práve ich dieťa bude označované ako „profesionál“ v skorom veku.

Syndróm vyhorenia športovcov a skorá špecializácia je veľmi nebezpečný vzťah

Napriek týmto pomyselným „výhodám“ výskum naznačuje, že skorá športová špecializácia v mladom veku športovca nevedie ku konkurenčnej výhode v porovnaní s inými športovcami, ktorí sa venujú viacerým rôznym športom súčasne. (1,2)

Objavte, ako správna diagnostika pohybového aparátu odhalí príčiny vašich bolestí a pomôže vám získať späť plnú pohyblivosť a zdravie.

Skorá športová špecializácia môže dokonca spôsobovať zvýšené riziko výskytu syndrómu vyhorenia alebo to dokonca môže viesť do štádia, kedy športovec definitívne opustí daný šport. (3)

Syndróm vyhorenia sa zvyčajne definuje ako kognitívno-afektívny syndróm, ktorý je charakterizovaný stavom emočnej a fyzickej únavy, miernou alebo výraznou stratou športového výkonu a zníženým vnímaním schopnosti dopracovať sa k úspechu v naplánovanej činnosti. (4)

Strata fyzickej sily a emočná vyčerpanosť je často úzko prepojená so zmenami dýchacích vzorcov mladých športovcov, ale aj dospelých športovcov.

Vedeli ste, že stres a úzkosť súvisí s dýchaním športovca?

Pre vyhorenie je charakteristický nedostatok fyzickej alebo duševnej energie športovca na prevedenie adekvátneho výkonu v športovej činnosti na pravidelnej úrovni. Strata výkonu sa prejavila poklesom vnútornej vášne športovcov a ich túžob neustále sa zlepšovať.

A napokon, znížený pocit úspechu je charakterizovaný negatívnym vnímaním športovcov o ich osobnom výkone pre splnenie ich úloh. (5) Častokrát sa potom u mladých športovcov začnú tiež objavovať zranenia.

Je skorá špecializácia riziko pre našich športovcov?

Nedávna publikácia (6) preskúmala všetky doterajšie štúdie zamerané na výskum úrovne vyhorenia mladých športovcov, ktorí sa úzko špecializujú na jeden šport vo veľmi skorom veku, a porovnali ich so športovcami, ktorí sa špecializujú na viac športov súčasne.

Závery vychádzajú z prehľadu 8 odborných článkov, ktoré spĺňali nasledujúce kritériá:

a) museli byť publikované v angličtine,
b) vyhorenie sa muselo merať pomocou dotazníka Athlete Burnout Questionnaire (ABQ) a 
c) účastníci museli byť športovci vo veku od 12 do 19 rokov.

Okrem toho museli byť mladí športovci jasne klasifikovaní ako špecializovaní športovci alebo nešpecializovaní športovci.

Výskum priniesol zaujímavé výsledky

Celkovo 1429 športovcov (825 chlapcov a 529 dievčat) vo veku priemerne 15,29 rokov (v rozmedzí od 12,5 do 17,2), ktorí sa venovali hádzanej (n = 462), futbalu (n = 368), plávaniu (n = 366) ), atletike (n = 70), volejbalu (n = 33), tenisu (n = 11) a džudu (n = 4). Vo dvoch z týchto štúdií nebol špecifikovaný šport, ktorý praktizujú chlapci a dievčatá (n = 119).

Vybraní športovci patrili do regionálnych aj národných športových akadémií a dokonca aj v piatich štúdiách boli športovci súčasťou akadémií, ktorých cieľom sú skvelé športové výkony.

Výsledky výskumu prinášajú niekoľko skutočne pozoruhodných záverov:

1. Športovci, ktorí sa špecializovali na jeden šport, vykazovali vyššiu mieru syndrómu vyhorenia ako tí, ktorí sa špecializujú na viacero športov súčasne.
2. Strata výkonu bola tiež oveľa horšia u špecializovaných športovcov v porovnaní so športovcami, ktorí sa venujú viacerým športom (1,82 vs. 1,40) (p <0,01).
3. Špecializovaní športovci mali oveľa nižšie osobné vnímanie svojich vlastných schopností dosiahnuť úspech ako športovci, ktorí sa zúčastňujú na tréningoch vo viacerých športov: 1,64 vs. 2,51 (p <0,01) (stupnica je od 1 do 5).
4. Napokon športovci špecializovaní na jeden vybraný šport preukázali väčšiu fyzickú a psychickú únavu ako športovci, ktorí sa venujú viacerým športov: 2,44 vs. 1,99 (p <0,01).

Aké závery si z toho môžeme zobrať?

Môžeme skonštatovať, že skorá športová špecializácia v dospievaní môže súvisieť s vysokou úrovňou výskytu syndrómu vyhorenia v oblasti fyzickej aj psychickej únavy, zhoršenia výkonu a osobného vnímania úspechu. Vyhýbanie sa nadmernej špecializácii počas dospievania by mohlo znížiť riziko a závažnosť syndrómu vyhorenia.

Z tohto dôvodu sa javí ako zaujímavé zaviazať sa k širším a rozmanitejším programom pohybového rozvoja, ktoré umožňujú nielen zlepšovanie mladých športovcov, ale kladú tiež dôraz na zábavu počas tréningového procesu.

Je potrebné poznamenať, že len veľmi malé percento zo všetkých mladých športovcov, ktorí sa venujú športu, dosiahne vrcholovú úroveň v danom športe. Preto by skúsenosti počas tohto procesu mali byť poučné. Rozmanitosť športových činností by nemala byť v žiadnom tréningovom procese zanedbaná.

Napríklad funkčné dýchanie je pre športovcov veľmi dôležité a má výnam učiť o správnom dýchaní už deti. To sa neskôr preukáže na odolnosti a flexibilite správania, ktorá má vplyv na variabilitu srdcovej frekvencie.

Športovec, ktorý sa špecializuje príliš skoro alebo hrá v špeciálnom výberovom tíme, je vystavený zvýšenému riziku vyhorenia alebo ukončenia športovania v dôsledku chronického stresu, opakovanej namáhy (7) a zníženia vnútornej motivácie a radosti v tréningovom procese.(8)

Bez ohľadu na to, aké veľké je športový talent dieťaťa, v prípade, že športovanie nie je preňho zábava, začne cítiť tlak z dosiahnutia športového úspechu a krátko na to skončí. Ak tak urobí, navždy zostanú deti zvedavé, čo by mohli docieliť, ak by k športu pristúpili vyváženejšie a viac uvoľnene.

Zdroje:

1. Feeley BT, Agel J, LaPrade RF. When is it too early for single sport specialization? Am J Sports Med. 2016;44(1):234-241.
2. Brenner JS. Sports specialization and intensive training in young athletes. Pediatrics. 2016;138(3).
3. DiFiori JP, Brenner JS, Comstock D, et al. Debunking early single sport specialisation and reshaping the youth sport experience: an NBA perspective. Br J Sports Med. 2017;51:142-143.
4. Raedeke TD, Smith AL. Development and preliminary validation of an athlete burnout measure. J Sport Exerc Psychol. 2001;23(4): 281-306.
5. Gustafsson H, DeFreese JD, Madigan DJ. Athlete burnout: review and recommendations. Curr Opin Psychol. 2017;16:109-113.
6. Giusti NE, Carder, SL, Vopat, L, et al. Comparing burnout in sport-specialing versus sport-sampling adolescent athletes. A systematic review and meta-analysis. Br J Sports Med 2010; 8(3).
7. Gould D, Tuffey S, Udry E, Loehr J. Burnout in competitive junior tennis players: Qualitative analysis. Sport Psychologist 1996;10:341-346.
8. Wall M, Coté J. Developmental activities that lead to drop out and investment in sport. Physical Education and Sport Pedagogy 2007;12:77-87.