Aklimatizácia na teplo a výkon

Ako vplýva teplo na športový výkon?

Pri súťažiach športovci častokrát musia čeliť nepriaznivým poveternostným podmienkam.

Horúčava je kvôli vplyvu na adaptačné reakcie na centrálnej a periférnej úrovni (napríklad zvýšené potenie a následná dehydratácia alebo zvýšená vnímaná námaha) pre trénerov a športovcov jedným z najviac znepokojujúcich faktorov, pretože cvičenie v horúcom prostredí má za následok výrazne znížený výkon.

Práve tento fakt viedol k početným diskusiám o tom, či niektoré súťaže na Pekinských alebo nedávnych Tokijských olympijských hrách, napríklad chôdza na 50 km alebo maratón, je vôbec vhodné usporadúvať, vzhľadom na to, že v letných mesiacoch teploty dosahujú vyše 30 ° C s vlhkosťou okolo 80%.

Teplo, ktoré produkujeme, zvyšuje telesnú teplotu, ktorá je v pokoji stabilná okolo 36-38 ° C a počas cvičenia za normálnych podmienok dosahuje a zostáva medzi 38 a 40 ° C.

Na to, aby sa táto „funkčná“ teplota udržala, je potrebné teplo vylúčiť, inak sa telo prehreje a prestane fungovať.

Svalové schopnosti sa strácajú a mozgový systém nervovej sústavy a kognitívneho riadenia prestáva pracovať s rovnakou schopnosťou a rýchlosťou.

Telo najlepšie vylučuje horúčavu krvou, ktorá zhromažďuje vnútorné teplo a odosiela ho odparovaním potu do pokožky, pričom sa to deje aj formou sálania tepla, keď je telo v kontakte so vzduchom, ako v prípade futbalu.

Pre konkrétnosť, v profesionálnom futbale strata 2,5% telesnej hmotnosti (asi 2 kg u 80 kg hráča) zvyšuje vnímanie námahy, znižuje schopnosť driblovať a klesá trvanie a intenzita šprintov.

V takých rozhodujúcich momentoch, ako je koniec hry, to má za následok, že schopnosti sú kvôli dehydratácii výrazne znížené.

Rôzne štúdie ukázali, ako teplo ovplyvňuje športový výkon.

Napríklad, v štúdii, na ktorej sa zúčastnilo 19 vrcholových futbalistov (Mohr a Krustrup, 2013), vedci zistili, že výkonnosť pri skákaní (ukazovateľ únavy) sa výrazne znížila (6%) počas zápasov hraných pri vysokých teplotách (~ 30 ° C), pričom tento pokles nebol pozorovaný pri hraní v chladnejších teplotách (~ 12 ° C).

Pri akej teplote sa dosahuje najlepší výkon?

Fakticky je známe, že najlepší futbalový výkon sa dosahuje pri teplotách medzi 11 až 15 ° C (Link a Weber, 2017; Zhou a kol., 2019).

Navyše, strata schopnosti skákať koreluje so stratou hmotnosti počas hry, čo odráža fakt, že dehydratácia hrá hlavnú úlohu pri strate výkonu.

Na druhej strane, ak je vlhkosť vysoká, pot sa neodparuje tak efektívne ako v suchom prostredí, v dôsledku čoho sa produkuje viac potu v snahe vyrovnať teplotu, čím sa stráca viac vody a oslabuje hydratácia a regulačný mechanizmus krvi.

Je potrebné si pamätať, že odparovaním potu z tela, sa teplo stráca. Ak je vlhkosť v prostredí vysoká, pot sa neodparuje, a preto je jeho funkcia oslabená a potenie pretrváva.

V tom prípade, ak sa hráč dostatočne nehydratuje, obmedzuje schopnosť tela strácať teplo a zvyšuje tým rýchlosť odbúravania svalového glykogénu, takže zásoby živín sa znižujú a únava prichádza predčasne (v dôsledku dehydratácie a nedostatku energie), čo spôsobuje znižovanie fyzických schopností a rozhodovania sa (Maughan a kol., 2012).

Aklimatizácia na teplo a výkon v horúcom prostredí

Je známe, že výkon klesá so zvyšujúcou sa teplotou, a je možné zrealizovať niekoľko stratégií na zmiernenie týchto účinkov.

Napríklad, s pravidelným tréningom vo vysokých teplotách prichádza prispôsobenie, ktoré predchádza alebo aspoň výrazne obmedzuje vplyv horúčav na výkon.

V štúdii publikovanej v časopise Journal of Applied Physiology (Lorenzo a kol., 2010), vedci analyzovali skupinu cyklistov, ktorí boli zaradení do 10-dňového aklimatizačného tréningu pri teplote 40 ° C alebo do rovnakého tréningu pri nižšej teplote (13 ° C).

Po tomto období bol v skupine, ktorá sa aklimatizovala na teplo, pozorovaný nárast objemu plazmy (6,5%), čo je kľúčovou adaptácia, pretože zníženie objemu plazmy je znakom dehydratácie a toto zvýšenie vyvolané tréningom zabraňuje negatívnym účinkom tepla.

Navyše, skupina prispôsobená horúčave zlepšila svoj výkon v tepelných testoch o 5-8%.

Aklimatizácia na teplo a výkon pri chladnejších teplotách, je to možné?

Uvádza sa, že v dôsledku zvýšenia objemu plazmy, ku ktorému dochádza pri prispôsobení k horúčavám, a v súlade s takzvaným „Frank-Starlingovým zákonom“ srdce môže zvýšiť množstvo krvi odoslané do tkanív (známe ako systolický objem).

Toto zvýšenie systolického objemu by mohlo mať za následok lepší výkon nielen v horúcom prostredí, ale pri akejkoľvek teplote.

Jedným z kurióznejších zistení vo vyššie uvedenej štúdii bolo, že nielen aklimatizácia na teplo zvýšila výkon v horúcom prostredí, ale tiež zvýšila spotrebu kyslíka (5%) a fyzický výkon (6%) v časovom období pri testovaní v chladnejších teplotách.

Iní autori zase uskutočnili štúdiu na 15 futbalistoch, ktorí trénovali jeden týždeň v Katare (34,6 ° C WBGT) a zistili, že okrem zvýšeného objemu plazmy, sa v prerušovanom cvičebnom teste Yo-Yo zvýšil aj výkon pri nižšej teplote (20 ° C) o 7% (Buchheit a kol., 2011).

Niektorí vedci spochybnili tieto benefity (Nybo a Lundby, 2016), pretože dôkazy sú pre nich kontroverzné. V posledných mesiacoch sa však objavili nové dôkazy, ktoré môžu podporovať ergogénny potenciál prispôsobeniu sa na horúčavu.

V nedávnej štúdii o cyklistoch vedci zistili, že 5 týždňov tréningu v horúcom prostredí (40 ° C, 1 hodina denne, 5 dní v týždni) zvyšuje nielen objem plazmy, ale aj množstvo hemoglobínu vo väčšej miere ako ten istý tréning vykonávaný pri nízkych teplotách (15 ° C) (Oberholzer a kol., 2019).

Tieto údaje teda naznačujú, že zvýšenie objemu plazmy by mohlo tiež vyvolať kompenzačné zvýšenie erytropoézy (tj. zvýšenie produkcie červených krviniek zodpovedných za prenos kyslíka), čo by potenciálne mohlo zlepšiť výkonnosť.

Okrem toho, ďalšia štúdia s podobnou metodológiou vykonaná na elitných cyklistoch ukázala, že 5 týždňov tréningu v teple (37,8 ° C) zlepšilo množstvo hemoglobínu elitných cyklistov viac ako rovnaký tréningový proces vykonávaný pri 15,5 ° C (Rønnestad a kol., 2020).

Je však dôležité poznamenať, že napriek týmto hematologickým zlepšeniam neboli v týchto štúdiách zaznamenané žiadne významné prínosy v športovom výkone.

Záver

Ako vidíme, pred súťažnou časťou v letnom období v teplom počasí je vhodné, okrem naučenia sa správne hydratovať, vykonať aj obdobie predchádzajúcej aklimatizácie, aby sa zmiernili straty fyzického a duševného výkonu.

Ak si rekreační alebo profesionálny športovec či tréner, toto ťa bude zaujímať >>> KLIKNÚŤ SEM

Referencie:

Buchheit, M., Voss, S.C., Nybo, L., Mohr, M., Racinais, S., 2011. Physiological and performance adaptations to an in-season soccer camp in the heat: Associations with heart rate and heart rate variability. Scand. J. Med. Sci. Sport. 21, 1–9. https://doi.org/10.1111/j.1600-0838.2011.01378.x

Link, D., Weber, H., 2017. Effect of Ambient Temperature on Pacing in Soccer Depends on Skill Level. J. Strength Cond. Res. 31, 1766–1770. https://doi.org/10.1519/JSC.0000000000001013

Lorenzo, S., Halliwill, J.R., Sawka, M.N., Minson, C.T., 2010. Heat acclimation improves exercise performance. J. Appl. Physiol. 109, 1140–1147. https://doi.org/10.1152/japplphysiol.00495.2010.

Maughan, R.J., Otani, H., Watson, P., 2012. Influence of relative humidity on prolonged exercise capacity in a warm environment. Eur. J. Appl. Physiol. 112, 2313–2321. https://doi.org/10.1007/s00421-011-2206-7

Mohr, M., Krustrup, P., 2013. Heat stress impairs repeated jump ability after competitive elite soccer games. J. strength Cond. Res. 27, 683–689.

Nybo, L., Lundby, C., 2016. CrossTalk opposing view: Heat acclimatization does not improve exercise performance in a cool condition. J. Physiol. 594, 245–247. https://doi.org/10.1113/JP270880

Oberholzer, L., Siebenmann, C., Mikkelsen, C.J., Junge, N., Piil, J.F., Morris, N.B., Goetze, J.P., Meinild Lundby, A.K., Nybo, L., Lundby, C., 2019. Hematological Adaptations to Prolonged Heat Acclimation in Endurance-Trained Males. Front. Physiol. 10, 1–8. https://doi.org/10.3389/fphys.2019.01379

Rønnestad, B.R., Hamarsland, H., Hansen, J., Holen, E., Montero, D., Whist, J.E., Lundby, C., 2020. Five weeks of heat training increases hemoglobin mass in elite cyclists. Exp. Physiol. In press. https://doi.org/10.1113/ep088544

Zhou, C., Hopkins, W.G., Mao, W., Calvo, A.L., Liu, H., 2019. Match performance of soccer teams in the Chinese super league—effects of situational and environmental factors. Int. J. Environ. Res. Public Health 16. https://doi.org/10.3390/ijerph16214238

Barcelona Innovation – Center for sports development and innovation