Bolesť v pätách – prečo vzniká a ako si poradiť?

Bolesť v pätách - prečo vzniká a čo s ňou robiť

Syndróm bolestivej päty dnes dokáže potrápiť rovnako rekreačného športovca ako aj profesionála, ale aj človeka, ktorý nešportuje. S boľavými pätami môže mať problé aj tínedžer, aj starší človek. Dôležité je včas odhaliť príčinu bolesti a začať ju riešiť, ideálny pod odborným dohľadom.

Čo spôsobuje syndróm boľavej päty?

V prvom rade môže vznikať bolesť päty ako následok chronicky preťažovaného chodila pri športoch, akými sú beh, futbal, hokej, tenis a iné, jednoducho povedané pri tých športoch, pri ktorých na chodidlo pôsobí súbor tlakov, ktoré stresujú úpony svalov a väzov.

Bolesť môžu spôsobovať rýchle zmeny smerov, prípadne zrýchľovanie a spomaľovanie pri behu. Pri nedostatočnej kompenzácii, môžu spôsobiť akútnu až chronickú bolesť chodidla v oblasti päty, ktorá neskôr môže vyústiť do plantárnej fascitídy (zápalu šlachy na chodidle) prípadne do pätovej ostrohy čo už je štrukturálny problém, ktorý musí byť riešený ortopédom.

Tento problém môže vznikať v akomkoľvek veku v závislosti od záťaže. Preto je dôležitá správna kompenzácia a funkčnosť chodidla a nohy >>>

Druhou príčinou bolesti je väčšinou rastová zóna v oblasti úponu achillovej šľachy, ktorá zvykne byť citlivá v období rastu. V kombinácii s tréningovým procesom môže spôsobovať bolesť pri aktivite a neskôr aj v kľude.

Možno ste sa stretli ako rodičia alebo tréneri s boľavými kolenami vašich zverencov alebo ratolestí, keďže bolesť sa v období rastu vyskytuje častejšie v tejto oblasti. (1)

Treťou príčinou bolesti môže byť bolesť pochádzajúca z lumbosakrálnej (driekovokrížovej) oblasti chrbtice. V tomto prípade tlačí medzistavcová platnička na nerv, ktorý zásobuje príslušné miesto – pätu. Tento typ bolesti postihuje ľudí najmä vo veku od 30 do 60 rokov života. (2)

Ako od seba odlíšiť jednotlivé typy bolesti? 

Ak ide o bolesť z preťaženia v oblasti chodidla a zasahuje mäkké štruktúry, ako svaly a väzy, bolesť bude vznikať postupne a objaví sa vždy na začiatku alebo počas záťaže a samozrejme v závislosti od preťaženia tkaniva bude bolieť aj po záťaži. 

Ak hovoríme o bolesti v oblasti rastovej zóny,bude päta bolieť napríklad pri skokoch, dopadoch, zmenách smeru a chôdzi alebo behu do kopca. Päta môže bolieť aj v kľude, ale nie je to pravidlom.

Naopak, pri vyššie spomenutej bolesti z preťaženia sa bolesť nebude vyskytovať pri každej aktivite. Zvyčajne bolievajú obe päty. 

V prípade, kedy problém prichádza z oblasti chrbtice sa bolesť môže objaviť napríklad počas dlhého sedu (nad 20 minút), pri ležaní alebo všeobecne pri zmene pozície chrbtice. Môže sa súčasne pociťovať samotná bolesť päty alebo chrbta aj v podobe pocitu tuhosti v oblasti krížov.

Zvyčajne sa bolesť interpretuje len do jednej päty.

Ako riešiť jednotlivé problémy s bolesťou päty? 

V prvom prípade pomôže automasáž chodidla. To znamená uvoľnenie fascie chodidla pomocou golfovej alebo inej tvrdej loptičky, prípadne klasická masáž chodidla a uvoľnenie spúšťových bodov v oblasti bolesťou sužovaných svalov.(3)

Poprípade, pre uvoľnenie svalov chodidla vyskúšajte chôdzu naboso v mäkkom teréne, ktorý poznáte a viete, že je bezpečné sa po ňom prejsť.

Pri bolestiach pochádzajúcich z rastovej oblasti je nutné obmedziť fyzickú aktivitu, ktorú vyvoláva bolesť a odporúča sa zaradiť izometrické cvičenia (Ako správne cvičiť plank? Návod od fyzioterapeuta) a neskôr pridať excentrické cvičenia (sval sa predlžuje a je v napätí) zamerané na lýtkový sval – výpony na špičkách.

Viaceré cvičenia sa môžete naučiť v našom vzdelávaní, v ktorom venujeme jednu celú časť chodidlu>>>

Bolesť pri vhodne zvolenej záťaži môže vznikať, ale musí byť znesiteľná. Po docvičení by mala zmiznúť. Vtedy vieme, že zvolená záťaž je vhodná. (4)

Ak sú zaznamenané občasné bolesti chrbtice v oblasti drieku alebo päty závislé na zmene polohy alebo aktivite, odporúčame navštíviť najskôr lekára a potom fyzioterapeuta, ktorý má vzdelanie z McKenzie metódy, aby na základe vyšetrenia lekára stanovil vhodnú pohybovú liečbu.  

Vypracovaný postup pri liečbe bolesti päty v oblasti rastovej zóny podľa metódy McKenzie

Cvičenie je potrebné rozdeliť do fáze: 
1.“Remodelingu” tkaniva v oblasti päty 
a) obmedzenie provokačnej fyzickej aktivity 
b) primerané dávkovanie záťaže formou izometrickej alebo excentrickej záťaže 
2. Obnova funkcie tkaniva  
a) primerané dávkovanie záťaže formou izometrickej alebo excentrickej záťaže ako v bode 1.b 
b) zaradenie plyometrickych cvičení 
c) postupné zaradenie špecifickej aktivity alebo pôvodného športu pri ktorom sa problém prejavil (udržiavanie vhodnej dávky, inak sa vrátime k prvej fáze programu) 
3. Udržanie obnovy funkcie  
a) kompenzačné cvičenia formou excentrickej záťaže svalu 
b) plyometrické cvičenia v danom športe 
c) špecifická aktivita alebo pôvodného športu v plnom rozsahu 
d) sledovanie symptómov alebo škály bolesti (ak sa bolesť začne znova ozývať znova sa vrátime k druhej fáze programu). (5)

Prepojenie poznatkov a praktických cvičení

Je veľmi dôležité uvedomiť si význam teoretických poznatkov, ktoré v praxi fungujú naozaj dobre. Chceli by ste sa naučiť ako môžete pomôcť sebe alebo svojim športovcom zdravie päty, respektíve chodidla ako takého?

Určite skúste naše vzdelávacie programy, ktoré obsahujú tie najdôležitejšie praktické cvičenia. Vybrať si môžete buď program SKRYTÁ VÝKONNOSŤ, v ktorej sa dozviete komplexné súvislosti fungovania tela športovca alebo program ZDRAVÉ CHODIDLO, v ktorom sa špecificky venujeme chodidlu a jeho zdraviu.

Zdroje:

1.Visnes H, Bahr R. The evolution of eccentric training as treatment for patellar tendinopathy (jumper’s knee): a critical review of exercise programmes. Br J Sports Med. 2007;41(4):217–223. 

2.McKenzie R. May S. (2003). The lumbar spine: mechanical diagnosis and therapy. 2nd ed. WAikanae, New Zealand: Spinal publications. 

3. Kolář P. et al. (2009). Rehabilitace v klinické praxi. Vyd. Galén, Praha. ISBN 978-80-7262-657-1 

4.Visnes H, Bahr R. The evolution of eccentric training as treatment for patellar tendinopathy (jumper’s knee): a critical review of exercise programmes. Br J Sports Med. 2007;41(4):217–223.